Význam bóru, horčíka a mangánu vo výžive cukrovej repy
Cukrová repa (Beta vulgaris) patrí u nás medzi najintenzívnejšie plodiny s vysokým energetickým potenciálom. Má vysoké nároky na živiny a je jednou z najnáročnejších plodín, čo sa týka príjmu živín. Jej hlavná požiadavka dosiahnutia vysokých úrod spočíva, resp. je podmienená jej pestovaním na úrodných pôdach so správne zvolenou úrovňou výživy. Cukrová repa je citlivá najmä na nedostatok dusíka, draslíka, fosforu, horčíka, mangánu a bóru. A práve posledným trom menovaným mikroelementom bude následne patriť zvýšená pozornosť.
Prečo je bór taký dôležitý?
Bór má vo výžive rastlín nenahraditeľnú úlohu predovšetkým v látkovom a energetickom metabolizme, pri transporte asimilátov, pri hospodárení rastlín s vodou, pri tvorbe RNK a generatívnych orgánov. Bór má význam prakticky pre všetky rastliny a u repy je obzvlášť dôležitý, pretože cukrová repa spotrebováva bór vo väčšej miere ako ostatné plodiny. V prvom rade zohráva kľúčovú úlohu pri transporte cukrov (vzniknutých počas fotosyntézy) z listov do koreňa, kedy pri dobrej zásobenosti pôdy bórom môže prísť i k výraznému zrýchleniu transportu cukrov. Okrem toho sa zúčastňuje i pri delení buniek. V druhom rade dostatočná zásoba bóru v rastline repy zabraňuje vzniku známej srdiečkovej hniloby repy. Dostatok bóru podporuje príjem fosforu a ostatných prvkov a tiež napomáha lepšiemu využitiu vápnika. Jeho deficit sa naopak v dôsledku malej pohyblivosti bóru prejavuje najmä na najmladších listoch (srdiečkové), rastových vrcholoch koreňov a listových ružiciach. Na listových stopkách môžeme pozorovať hnedú škvrnitosť až korkovitosť a u buľvy sa môže objaviť dutina. Tento prejav definujeme už ako hore spomínanú suchú srdiečkovú hniloba. K akútnym prejavom nedostatku však môže dôjsť i počas vegetácie najmä v prípade sucha, resp. pri vyššom pH pôdy, kedy nastáva zablokovanie príjmu bóru. Deficit bóru znižuje úrodu buliev a to vplyvom zmenšenia listovej plochy a zároveň znižuje cukornatosť. Trvale znížená cukornatosť môže byť teda taktiež jedným z prejavov deficitu bóru.
Poškodenie rastlín nedostatkom bóru môžeme eliminovať listovými prípravkami obsahujúcimi bór najneskôr do polovice júla, postačujúca dávka je okolo 500 max. 1000 g.ha-1 čistej živiny. Na lepšie využitie bóru je ho tiež vhodné aplikovať v spoločnej kombinácii s humínovými látkami prípravkami akým je napr. Humix® Bór.
Aký má vplyv horčík a mangán
Mnohé pokusy potvrdili, že horčík je prakticky jedinou živinou, ktorá ani pri nadmernej aplikácii nevykazuje známky fytotoxicity, príp. pokles úrody, či kvality repy, práve naopak vždy pôsobí na oba parametre pozitívne. Je známe, že horčík hrá kľúčovú úlohu vo fotosyntéze rastlín a pri tvorbe chlorofylu a preto i v prípade jeho nedostatku u repy sa deficit prejavuje najmä blednutím starších listov a žltnutím medzi listovej žilnatiny. Príznaky sa objavujú od okrajov listov a okraje listových čepelí môžu následne odumierať. Deficit horčíka sa objavuje hlavne na ľahkých piesočnatých pôdach s dostatkom vápnika. V prípade, že je v pôde viac ako 50 ppm horčíka nehrozí jeho priama deficiencia, ale nastáva až pri poklese pod 25 ppm. V prípade vyššej prítomnosti antagonistických prvkov v pôde akými je draslík, sodík či vápnik môže byť nedostatok horčíka zapríčinený zablokovaním jeho príjmu rastlinami. Nedostatok horčíka ovplyvňuje negatívne predovšetkým úrodu buliev. Pri jeho deficite v pôde je vhodnejšie zásobné hnojenie horečnatými hnojivami už na jeseň. Ak sa však v priebehu vegetácie prejaví akútny deficit horčíka je možná aplikácia roztoku niektorých horečnatých hnojív alebo kvapalných hnojív s horčíkom na list. Napríklad odporúčaná dávka MgO v kg čistých živín na 1 ha sa môže pohybovať v rozpätí 30 – 50 kg.ha-1 MgO. Občas je v porastoch cukrovej repy na jar možné nájsť rastliny s drobnými žltobielymi škvrnami na listoch medzi listovou žilnatinou, čo môže byť spôsobené nedostatkom mangánu. V prípade silného deficitu býva zabrzdený rast rastlín, listy majú vzpriamený rast, listové stopky sú dlhšie a zvisle rastúce,pričom okraje listov sa môžu zvinovať dovnútra. Počas vegetácie však tieto príznaky môžu zmiznúť, čo je spôsobené dôsledkom dosiahnutia hlbších vrstiev pôdy s dostatkom mangánu. Deficit mangánu sa môže prejaviť zablokovaním príjmu v prípade sucha alebo vysokého pH pôdy (cez pH 6,5), obzvlášť to však platí na ľahších piesočnatých pôdach. Mangán je vo výžive repy veľmi významný, pretože v prípade jeho silného deficitu môže prísť k zníženiu úrody až o 30%. Deficit sa zvyčajne neprejavuje na ťažkých pôdach, ale naopak na veľmi kyslých pôdach pod pH 5,0 môže dôjsť až k fytotoxicite mangánu, ktorá sa prejaví svetlo zelenými listami a zakrpateným rastom. Pozor však na zámenu, pretože príznaky sú podobné ako pri deficite dusíka. Doporučená dávka mangánu prostredníctvom foliárnej aplikácie počas vegetačného obdobia je 500 g.ha-1 Mn napr. vo forme síranu maganatého.
Výživa cukrovej repy ako významný intenzifikačný faktor môže silne ovplyvniť nielen výšku úrody, ale môže podstatnou mierou zasiahnuť aj do látkového metabolizmu a biochemizmu rastlín, čím pochopiteľne ovplyvní aj kvalitu dopestovanej repy. Predpokladom dosiahnutia vysokej úrody a kvality repy je teda vyvážená výživa základnými živinami za súčasne dobrej úrovne zabezpečenia stopových prvkov v primeranej kvalite.
autor: Ing. Peter Varga, PhD.